Novela vodného zákona (novela zákona o vodách) bude účinná od 1.8.2010 a obsahuje radu noviniek. Aktuálne témy: žumpy, ČOV iba na ohlásenie, vypúšťanie odpadových vôd z malých ČOV vsakovaním cez pôdnu vrstvu do podzemných vôd, zrážkovej vody, posudok hydrogeológa, zostatkový prietok vo vodných tokoch.
ZÁKON č. 150, ktorým sa mení zákon č. 254/2001 Zb., o vodách a o zmene niektorých zákonov (vodný zákon), v znení neskorších predpisov, a zákon č. 200/1990 Zb., o priestupkoch, v znení neskorších predpisov vyšiel v Zbierke zákonov Čiastka 53, ktorá bola rozoslaná dne 21. mája 2010.
Novela vodného zákona (zákona o vodách) bude účinná od 8/2010 a obsahuje 200 novelizačných úprav. Novela zákona o vodách (vodného zákona), ktorá vyšla v zbierke zákonov je iba prehľadom zmien, úplné znenie sa pripravuje v 9/2010.
Problematika vôd spadá podľa vodného zákona (zákon o vodách) do pôsobnosti piatich ministerstiev, ktoré vykonávajú pôsobnosť ústredných vodoprávnych úradov. Zvodnú gesciu za vodný zákon vykonáva Ministerstvo poľnohospodárstva. Ministerstvo životného prostredia je ústredným vodoprávnym úradom vo veciach ochrany vôd a ochrany pred povodňami, Ministerstvo zdravotníctva vo veciach stanovenia povrchových vôd využívaných ku kúpaniu, Ministerstvo dopravy vo veciach užívania povrchových vôd k plavbe a Ministerstvo obrany vo veciach, v nich je založená pôsobnosť újezdných úradov. Výkon štátnej správy vykonávajú vodoprávne úrady, ktorými sú ďalej obecné úrady, obecné úrady obcí s rozšírenou pôsobnosťou a krajské úrady.
Vyjádrenie MZe ČR v tlačovej správe
Novela vodného zákona (novela zákona o vodách) prináša radu zmien, ktoré vyplynuli z praxe a majú znížiť administratívnu a finančnú záťaž, majú priaznivý vplyv na životné prostredie a jeho ochranu a zmeny vyvolala tiež nutnosť dostáť záväzkom vyplývajúcim z členstva ČR v EU.
Výber z noviniek, ktoré novela vodného zákona (zákon o vodách) prináša:
1. Novela rozširuje účel zákona - vodný zákon bude prispievať k zásobovaniu obyvateľov pitnou vodou. Zásobovanie obyvateľov pitnou vodou je verejný záujem, t.j. uprednostnený nad všetkými ostatnými. Novelizácia len málokedy zasahuje do účelu zákona, v tomto prípade boli zapracované pripomienky Zväzu miest a obcí a Združenie vodovodov a kanalizácií.
2. Riešenie zrážkových vôd je jeden zo zásadných cieľov vodného zákona . Pri dnešnej masovej výstavbe je so zrážkovou problém takmer všade. Pôvodne bolo uvedené, že je treba zasakovať, zadržovať s regulovaným odvádzaním do vôd povrchových alebo odvádzať jednotnú kanalizáciu. Nakoľko sa jedná o väzbu na stavby, dohovorili sme sa s ministerstvom pre miestny rozvoj, vo vodnom zákone zostala povinnosť riešiť zrážkové vody už v rámci stavebného povolenia s odkazom na stavebný zákon. Prevádzacia vyhláška ku stavebnému zákonu o vymedzovaní územia v § 20 odst.5 písm. c) stanovuje, že stavebný pozemok možno vymedziť iba, ak je vyriešené zneškodňovanie zrážkových vôd, a to podľa nasledujúcich princípov:
· Vsakovanie, retencie a zadržania na pozemku, pokiaľ toto nie je možné, potom:
· Zadržanie a regulované odvádzanie do povrchových vôd, keď je nebezpečie nejakého znečistenia závadnými látkami, je to treba riešiť nejakým technickým opatrením.
· Až v poslednej rade je možné odvádzanie jednotnou kanalizáciou, t.j. keď nie je možno skutočne nič iného.
Všetci vieme, že zrážkové vody sú vodami povrchovými, ale vzhľadom k tomu, že dopadajú na strechy stavieb a odtekajú z rôznych plôch, je niekedy ťažké určiť hranicu, kedy sa ešte jedná o vodu zrážkovú a kedy už o vodu odpadnú. Preto došlo k úprave definície. Zrážkové vody z dažďových oddeľovačov, pokiaľ splňujú podmienky stanovené povolením alebo zrážkové vody z komunikácie, pokiaľ je komunikácia opatrená technickým riešením, ktoré odlučuje ropné látky, tie sú rovnako vodami zrážkovými, tj. nejedná sa o vody odpadové, ale vody povrchové.
3. Všetci vieme, aký bol problém v súvislosti so zánikom povolení k nakladaniu s vodami k 1.1.2008. Nedalo sa podľa vtedajšieho (a stále účinného) vodného zákona povoliť vypúšťanie do vôd podzemných. V §38 odst. 7 sa novo zavádza možnosť vypúšťania cez pôdne vrstvy z tzv. menších zdrojov, tj. jednotlivých domácností a jednotlivých stavieb poskytujúcich služby, u nich odpadové vody sú produktom ľudského metabolizmu. Odpadové vody nesmú byť produktom prevádzok, dielní apod., ktoré by mohli uškodiť podzemným vodám.
4. Zaistenie likvidácie odpadových vôd zo žúmp . Žumpy nie sú vodnými dielami, ale obsah žúmp podľa vyhlášky ministerstva pre miestny rozvoj je odpad. Obsah žúmp sa považuje za odhadné vody. Pozícia žúmp v právnom rade je teraz dosť neistá, preto sa zaviedla povinnosť zaistiť likvidáciu obsahu žumpy a prípadne ju preukázať Českej inšpekcii životného prostredia a vodoprávnemu úradu na ich požiadanie. Ostatne, každý, kto má žumpu, by podľa už teraz platnej legislatívy mal zaisťovať vývoz, ale nie je to v zákone nijak explicitne povedané, teraz je tu jednoznačne inštitút a možnosť kontroly. Je to taká prvá lastovička, žumpy sú dosť veľkým problémom a podľa zistenia MZe sú v 90 % prekopané, netesné a odpadové vody, ktoré by mali byť akumulované a vyvážené, z nich odtekajú.
O ekonomike prevádzky žúmp sme písali už skôr.
5. Rozhodovanie v pochybnostiach či sa jedná alebo nejedná o odpadové vody náleží vodoprávnemu úradu.
6. Úprava poplatku za vypúšťanie do vôd podzemných je vlastne jediná úprava ekonomického nástroja, ktorá v novele vodného zákona bola. A jedná sa skôr o zlacnenie, nakoľko dosiaľ bol ročný paušál 3.500,-Kč, teraz 350,-Kč /EO, t.j. do 10 EO je poplatok nižší než dnes.
7. Zavedenie tzv. výrobového prístupu , kedy možno pre čistiarne odpadových vôd do kapacity 50 ekvivalentných obyvateľov použiť certifikovaný výrobok a k realizácii postačí iba jeho ohlásenie. Výrobový prístup je vlastne zjednodušené riadenie pre vodné diela, ktoré sú tvorené výrobky, kde je už zaistená nejaká účinnosť vodného diela. Z pôvodného obecného okruhu vodných diel ako výrobku, kedy sa počítalo v budúcnosti o doplnenie, zostali iba explicitné čistiarne do 50 EO, ktoré bude možno ohlásiť v režime stavebného zákona, kedy sú stanovené ďalšie podmienky (kategórie CE výrobku, spôsob vypúšťania odpadových vôd, prevádzkový poriadok. V prípade vypúšťanie do vôd povrchových rovnako vyjadrenie správcu vodného toku, v prípade vypúšťania do vôd podzemných vyjadrenie osoby s odbornou spôsobilosťou, aby v oboch prípadoch bol zaistený kvalifikovaný názor.) Nie je potreba ďalej prevádzať rozbory podľa §38 odst. 5 ako u normálnych vodných diel, ale je stanovená pre vlastníka týchto malých ČOV do 50 EO podľa §59 odst.1 písm. k) nová povinnosť kontroly ČOV 1x/2roky. Kontrolu bude prevádzať osoba s odbornou spôsobilosťou, s poverením MŽP. Ohlásením (v tomto režime) sa považuje vypúšťanie za dovolené.
8. Sú zrušené vodoprávne úrady na úrovni poverených obcí. Povolenie budú nové vydávať len obce s rozšírenou pôsobnosťou, ktoré napr. povoľujú studne, t.j. ekv. stavebné agendy.
Z prednášky Ing. Beneše z Povodia Vltavy k téme plánov povodia:
· Plán povodia predpokladá úroveň čistenia odpadových vôd podľa smernice z r. 2005, ale my máme odklad od r. 2010 (a to ešte bude problém). To znamená, že nefunguje predpoklad. Pôvodný zámer realizovať opatrenie do roku 2010 a potom 3 roky pozorovať dôsledky u nás nemožno realizovať.
· Náklady na opatrenie v plánoch povodia sú v rade 5-10 miliárd Kč, výnimkou je Praha, kde sa jedná o 17 mld. Kč. Medzi opatrenia patrí napríklad: rekonštrukcia, výstavba a dostavba kanalizácií a ČOV, riešenie starých ekologických záťaží, sanácie a monitoring, znižovania erózie a plošného znečistenia, revitalizácie vodných tokov, ochrana zastavaných území pred povodňami.
· Otázkou k riešeniu sú staré ekologické záťaže, ktoré sú zakonzervované, t.j. právne nie sú, ale nie je nikto, kto by sa v ich lokalite staral o podzemné vody a monitoroval ich stav, napríklad či sadajú, presakujú ...
· U plošného znečistenia je problematikou fosfor, najefektívnejším opatrením proti erózii sa podľa štúdii ukázalo zatrávnenie , ale farmári sú proti, ďalším dôsledkom je problém s trávou.
· K problematike revitalizácií vodných tokov je nutné zdôrazniť, že plány sú tvrdé limitované vlastníckymi vzťahmi.
· Problém u MVE nie je len so zostatkovými prietokmi, ale i s rybími prechodmi. Majitelia sú ochotní robiť rybie priechody, ale chcú kompenzáciu za ušlý zisk. Tu by musela vzniknúť nejaká motivačná politika MŽP.
Z prednášky Ing. Žáka z MZe ČR o naplňovaní smernice 91/271/EEC:
· Do konca roku 2010 musíme zaistiť odkanalizovanie aglomerácie nad 2000 obyvateľov
· V celé ČR evidujeme 633 aglomerácií nad 2000 obyvateľov.
· Stav implementácie možno sledovať na www.eagri.cz
· Najväčším problémom sú obce malé, tesne nad 2000 EO
· Prehľadne o problémových aglomeráciách
· Vyriešené aglomerácie
* 1 aglomerácia nejaké čistenie má, ale nevyhovujúce a nepripravujú zlepšenie.
** V Prahe je problémom rekonštrukcia centrálnej ČOV.
· V diskusii k tomuto príspevku zaznela kritika prístupu, kedy sa za vyhovujúcu považuje aglomerácia s 85 % napojených obyvateľov. Niekedy je percento nenapojených i väčšie, pokiaľ je ich napojenie neekonomické. Z hľadiska reportingu EK nie je stanovené, koľko percent musí byť pripojené a rovnako tak nie je stanovená hranica čo je efektívne. Na rozdiel od zástupcu MŽP si diskutujúci myslí, že motivácia ľudí nie je až tak veľká, nakoľko s pripojením sa viaže automaticky nová platba za stočné.
cely članok tu
autor: Ing. Dagmar Kopačková
zdroj: www.tzb-info.sk